Javisko s názvom finančný trh

Poznámka: Tento článok som napísal v roku 2007, kedy som pôsobil v istej sprostredkovateľskej spoločnosti. Článok bol zverejnený aj v časopise Investor 1/2007 str.40

Zodpovednosť... „dosť podstatné meno...

Zodpovednosť. Toľkokrát proklamovaná, toľkokrát uvádzaná na internetových stránkach spoločností pod odkazom na „Hodnoty firmy". Zodpovednosť. Toľkokrát vyslovená z úst klienta, hovorcov inštitúcií, dohľadu, zákonodarcov...

Finančné inštitúcie nás presviedčajú, že pristupujú k investovaniu klientových prostriedkov s plnou zodpovednosťou, poradcovia zasa tvrdia, že chránia klienta pred nevýhodnými produktmi, na ktoré ich navádzajú finančné inštitúcie. Manažéri inštitúcií uisťujú, že preberajú zodpovednosť za svojich podriadených. Dohliadacie orgány zase ubezpečujú, že budú prešetrovať každé podozrenie z neoprávnenej činnosti sprostredkovateľov finančných produktov a pri akomkoľvek porušení zákona budú patrične konať tak, aby sa do budúcnosti zabránilo nečestným praktikám, ktoré by mohli viesť k poškodeniu klientov. A nakoniec je vzťah zodpovednosti a klienta. Klient má v prvom rade záujem o zodpovedné spravovanie svojich peňazí. Veď sú určené na konkrétne ciele - budúcnosť vlastných detí, ale aj budúcnosť ich samotných. Sú všetci zúčastnení z tohto kruhu zodpovední?

Klienti

Výnimkou pri stretnutiach s finančným poradcom, resp. človekom, ktorý sa za finančného poradcu považuje, nie je ani obrátený postup poradenstva. Klient poradcovi vysvetlí, ako má robiť poradenstvo, aký je rozdiel medzi infláciou a devalváciou. Klienti neraz odmietnutie rady ospravedlňujú tým, že poradenstvom sa už zaoberá jeden z rodinných príslušníkov a že mu veria, pretože to už robí niekoľko rokov popri zamestnaní a určite im neporadí zle. Ako dôvod uvedú, že to sleduje a má doma internet.
Ľudia dávajú prednosť známym, ktorí poradenstvo robia popri zamestnaní, pred profesionálnymi poradcami s viacročnou praxou. Zodpovednosť za financie si v takomto prípade berie na svoje plecia klient, nie poradca. Poradca, ktorého trpí nielen samotná inštitúcia, ale aj dohľad, ktorý dodnes neudelil ani jednu pokutu za protiprávne konania pri sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia.

Poradcovia

Ani dnes pri predaji rôznych typov finančných produktov nie je výnimkou „garancia" výnosu 30% ročne. Pri prvom výpise, s výsledkom vôbec nedosahujúcim pôvodné sľuby, sa klientovi s nadhľadom vysvetľuje, že trh sa rýchlo mení a že takýto vývoj „nepredpokladali ani analytici na Wall Street". Manažéri a majitelia poradenských firiem, ale aj bánk a poisťovní naďalej odťahujú ruky od nekvalitných „poradcov", ktorí nasľubujú klientom hory-doly. „Viete, pán klient, asi ste zle porozumeli..." Takto totiž vyzerá predstavenie, ktoré hráme dennodenne na javisku zvanom finančný trh.

Finančné inštitúcie

Kto je zodpovedný za stratégiu poradenstva sprostredkovateľskej siete? Určite nie finančná inštitúcia, ktorej produkty sa distribuujú. Sú to jednotliví majitelia či produktoví manažéri poradenských firiem. Na druhej strane, kto je zodpovedný za to, že banka, poisťovňa alebo iná finančná inštitúcia spája svoje meno s produktom, ktorý nežiada klient, ale „vysokorozpočtová" predajná sieť? Samotná finančná inštitúcia.
Zodpovednosť nájdeme aj v niečom inom. V školeniach, vo vzdelávaní sa, v neustálom obohacovaní sa novými informáciami. Kto je zodpovedný za to, že klientovi sa dostávajú neúplné a nesprávne informácie? Niekto by povedal, že samotný poradca. Poradca môže namietať: „Však ma tak vyškolili!" Prečo je takýto človek stále naďalej činný? Pravdepodobne to danej inštitúcii vyhovuje.
Nič sa nezmení, keď sa nezmeníme my sami. Zhodnotiť svoj prístup musí každý z účastníkov - klient, poradca, manažér, majiteľ... Všetci sme zodpovední za to, čo dennodenne robíme, ale aj za veci, ktoré nerobíme. Pokušenie vyhnúť sa zodpovednosti je veľké. Odolá len človek s vierou v skutočné hodnoty, na ktorých je možné vybudovať to, o čom toľko rozprávame, o čom toľko píšeme, ale tak málo žijeme. Zodpovednosť. Pre niekoho bremeno, pre niekoho reklamný slogan.
Nezodpovednosti sa dá predísť aj jasným stanovením pravidiel. Tie na finančnom trhu sú nedokonalé a nejasné. Príklady môžeme nájsť v nedávnom prepoisťovaní klientov v zdravotnom poistení či nedávno ukončenej hlavnej fáze dôchodkovej reformy. Zákony umožnili nezodpovedné správanie. „Zodpovedný" úrad ubezpečuje o prísnej kontrole a trestoch, a pri tom zmluvy o DSS podpisoval takmer každý, čo privoňal k „poradenstvu". Chýba v prvom rade jasná legislatíva, jasné stanovené pravidlá, teda aj tresty za ich porušenie. Či skôr, vyzerá to tak, že chýba vôľa niečo zásadné v tejto veci podniknúť. A keď sa nejaký zásadnejší krok udeje, nastupuje lobing mnohých firiem. Pochopiteľné. No spokojné musia byť obe strany - inštitúcie a klient. Dnes je stav nerovnovážny. Len čo sa prijal zákon o sprostredkovaní poistenia a zaistenia, už sa ho snažia mnohí meniť, lebo je „diskriminačný".
Prispieť k zodpovednejšiemu správaniu sa môže aj vzdelávaním a osvetou širokej verejnosti. Napríklad reláciou vo verejnoprávnej televízii, ktorá by sa otázkam osobných financií viac venovala, zrozumiteľne písaným článkom v denníkoch a populárnych časopisoch či formou letákov a brožúr, ako tomu bolo napríklad pri osvete týkajúcej sa DSS.
K zodpovednosti nás môže priviesť aj niečo, čo možno mnohí nebudú schopní vôbec pochopiť - platené poradenské služby priamo klientom, nie iba formou provízií. Uznávam, že toto všetko stále negarantuje zodpovedné správanie sa subjektov na finančnom trhu. Stále to bude aj o hodnotách a charaktere. Všetci vieme, čo máme robiť....